Kráľovičovo

 Kráľovičovo, bola podľa starých údajov ešte v r. 1435 obec a jeho majiteľmi boli rodiny Királyfiai a Verenec. O spustošení obce sú záznamy z r. 1466. Neskôr majetok patril Földváryovcom. Oni tu postavili kaštieľ a založili aj pekný park s cudzokrajnými stromami, ktorý bol aj z dendrologického hľadiska hodnotný. Do určitého času ho zálohovala rodina Cogurg, potom ho získal veľkostatkár Zmeskal. Po nich tu bola majiteľom rodina Fülöp a od nich, za pomoci rozvetvenej rodiny Migazzi získal park gróf Oberndorf Hugo. Jeho manželka bola tiež grófka Migazzi. Snažil sa orozkvet majetku a celého okolia. Majitelia, ktorí nasledovali po ňom, sa menili v rýchlom slede, jeden deň bola majiteľkou veľkostatku aj Fedák Sári, známa herečka svojej doby. Oberndorf totiž, keď predával majetok, prehlásil, že ho hocikomu predá iba Židom nie. Istý Kóner, alebo Kohner sa uchádzal ako kupujúci, ten poveril herečku o sprostredkovanie, ale ešte v ten deň si nechal prepísať majetok na svoje meno. Od neho ho potom kúpila rodina Hornová. Oni zostali majiteľmi až do čias prenasledovania Židov. V rokoch 2009 a 2010 bol kaštieľ renovovaný miestnym podnikateľom Štefanom Pírim.

Kostol sv. Petra a Pavla

 Hokovský kostol bol postavený v r. 1260 v gotickom štýle. Bol prestavaný v XV. storočí, a barokový štýl dostal v r. 1734. Čo sa týka pôvodu kostola, aj v záznamoch farského úradu je možné nájsť záznam z r. 1871: "Nakoľko Hokovce patrili do starého prepoštského majetku, ktorý založil bán Márton, v Hokovciach podobne ako v Šahách postavil kostol, a tak ako portál šahanského kostola svedčí o veľmi dobrej činnosti tamojšej cirkvi, aj hokovský kostol, so svojou, aj v súčasnosti stojacou Sanctoriou v gotickom štýle svedčí, že aj napriek niekoľkonásobnému požiaru a znovupostaveniu pochádza z tej istej doby, ako je portál šahanského kostola. Viachranaté Sanctorium má rebrovitú klenbu, s veľkými oknami.

 Gotický, rebrovitý apsis je na dolných koncoch ukončený ozdobami. Sú to z kameňa vytesané hlavy, znázorňujúce sv. Štefana, sv. Imricha a sv. Ladislava. Na ľavej strane Sanctória je do kameňa vytesaná lavica na sedenie, pochádzajúca z XV. storočia. Pozoruhodné je aj riešenie vchodu do sakrisite. Zárubňa je z kameňa, zdobená vlnovite sa točiacimi čiarami. Kamenná krstiteľnica je zo XVI. storočia, medená vnútorná nádoba pochádza z r. 1729, za pôsobenia farára Jánosa Valkóa. V strede hlavného oltára stoja sochy svätých ochrancov obce: Petra a Pavla. Stará veža kostola, tzv. "turricula" (=vežička) a vedľa kostola stojaca zvonica bola drevená. Celá budova bola požiarom v r. 1743 zničená. Dnešnú kamennú vežu postavili v r. 1854 a spojili s kostolom. Posledná renovácia kostola - ako chráneného objektu - bola prevedená v r. 1958. Práce zabezpečoval Pamiatkový úrad v Bratislave.